Nedávno nám prišla veľmi podnetná reakcia na naše REGSTART diskusie 2020 od pána Františka Gálfyho, ktorý sa ich pravidelne zúčastňoval. Keďže článok obsahuje veľa zaujímavých myšlienok rozhodli sme sa ho po dohode s autorom celý uverejniť.
Príspevok k diskusii – Nové trendy
Koronavírus naplno odhalil aké dôležité je ísť s dobou a trendami, ktoré sú okolo nás. Ich sila sa ešte len začne prejavovať čoraz viac aj na Slovensku. Žiaci, školy, zamestnanci, firmy, štátna správa museli skokom prejsť na fungovanie online. Niektorí boli na to pripravení viac, iní menej. Som veľmi rád, že v rámci iniciatívy Regstart chcete naštartovať verejnú – odbornú debatu s cieľom nasmerovať Slovensko tak, aby sme trendy, ktoré nezastavíme, využili vo svoj prospech a ťažili z nich v budúcnosti.
Prvkom, ktorý spájal všetky Vaše diskusie bolo vzdelávanie. Pevne verím, že naštartovaním modernizácie vzdelávacieho systému na Slovensku je možné zabezpečiť kvalitnú budúcnosť pre nás všetkých, ktorí máme Slovensko radi, chceme tu žiť, vychovávať deti a tvoriť hodnoty. Čo teda môžeme urobiť preto, aby sa tak stalo? Dovoľte mi prispieť do diskusie pár myšlienkami, ktoré sa objavili počas sledovania rozhovoru na tému: Nové trendy.
Učiť sa riešením problémov už na školách
Na Slovensku existuje učiteľ, ktorý to už realizuje v praxi. Dokonca koučuje a mentoruje aj iných učiteľov a tak prináša osvetu o tom, ako prinášať moderné prvky do vzdelávania. Je ním Dávid Králik, učiteľ z bratislavskej školy SZŠ Félix, kouč v LEAF. S deťmi preberá zjednodušenú verziu Coveyho návykov efektívnych ľudí, pripravuje pre deti online-escape rooms, učí ich ako pracovať so spätnou väzbou, prezentovať výsledky svojej práce či pomáha deťom pripraviť vlastný muzikál. Pán Králik a jeho kolegovia, ktorí proaktívne pracujú s novými metódami na školách by boli určite prínosom pre odbornú diskusiu k definovaniu potrieb na modernizáciu školstva.
https://davidkralik.sk/referencie/
Pán Kováčik v diskusii spomenul ako pozitívny príklad medzinárodnú školu, ktorú navštevujú jeho deti v Šanghaji. Je to komplexný systém integrovaného vyučovania postavený na filozofii IB. Deti už od škôlky vedú ku zvedavosti, budujú v nich vzťah k učeniu, riešeniu problémov, vzájomnej spolupráci, dokonca vzájomnej kritike (dávajú si so spolužiakmi navzájom otvorené feedbacky) a samozrejme sebavedomiu.
V Česku a už aj v Bratislave existujú American academy, ktoré rozbehol pán Ondřej Kania. Keďže zažil americký systém vzdelávania a v našich končinách podobné školy neboli, rozhodol sa a otvoril vlastné školy s akreditáciou na americký systém vzdelávania. Na margo fungovania štátu v oblasti vzdelávania
na Slovensku sa vyjadril „Buďme radi za to, ako nám to funguje v Česku“. Jeho skúsenosti z praxe predstavujú hodnotný príspevok do odbornej diskusie s cieľom zodpovedať otázky typu: Čo je potrebné urobiť, aby sme pomohli vzdelávaniu na Slovensku?
Súkromné školy a škôlky už trendy aplikujú (napr. Montessori). Ako to však presadiť aj do verejného vzdelávania? Pán Šucha pozná reálie fínskeho systému a podpory inovácií. Spojenie odborníkov z praxe s cieľom definovať základné piliere potrebné pre zmenu systému vzdelávania – to by mohol byť prvý krok.
Anglický jazyk
Je potrebné opätovne zaviesť hodiny angličtiny zákonom. V angličtine je možné nájsť najviac zdrojov pre vzdelávanie v akejkoľvek oblasti záujmu. Ak naši žiaci nedostanú dobré základy v škole a chuť učiť sa cudzie jazyky všeobecne, tak sa pripravujú o možnosť konkurovať iným vo svete a to najhoršie – nedokážu sa prepájať so svetom. Ten kto ovláda angličtinu sa vie následne v živote vzdelávať aj sám prostredníctvom aplikácií ako sú Coursera, Khan Academy, Lynda.com, blueprint, gesit, kurzy na LinkedIN a pod.
Samotný spôsob výučby jazyka na školách vie povzbudiť alebo odradiť v snahe rozvíjať svoje jazykové zručnosti. Okrem koučingu samotných učiteľov je dobré hľadať efektívne spôsoby učenia sa jazykov a tieto zapracovať do učebných osnov.
Na Slovensku máme Lýdiu Machovú, ktorá učí ľudí ako sa učiť jazyky inak = efektívne. Je polyglotkou, ovláda 8 a učí sa 9ty jazyk – svahilčinu. Ona sama i absolventi jej kurzu sú dôkazom, že každý si musí nájsť svoj spôsob, ktorý mu funguje a hlavne ho to baví. Jej TED prednášku videlo 8 000 000+ ľudí na celom svete a aktuálne píše o svojom poslaní knihu. Zakomponovať skúsenosti polyglotov do systémov vzdelávania? Určite by to bolo prínosom.
https://www.ted.com/talks/lydia_machova_the_secrets_of_learning_a_new_language
https://www.forbes.sk/naucte-sa-cudzi-jazyk-za-tri-mesiace-7-tipov-polyglotky-lydie-machovej/
Učiť žiakov riešiť problémy priamo podnikaním (študentské firmy / podnikajúca škola)
Priznávam, že by zrejme bolo nutné ošetriť legislatívny rámec, aby to bolo možné. Vidím však obrovský nevyužitý potenciál, ktorý majú samotné školy na to, aby získali financie vlastnou aktivitou.
Príklady:
Fungovanie firmy by bolo pod dozorom učiteľa, ale rozhodovanie o realizácii by bolo na študentoch. Učiteľ by bol v roli kouča a dozoru, aby všetko bolo v poriadku so zákonom a normami.
Takto by školy získali financie pre seba od zákazníkov vo svojom meste, ktorí by tým podporili vlastné školy. V prípade úspechu by sa to mohlo stať tradíciou a zisk z predaja by škola využívala na modernizáciu technického vybavenia pre žiakov či na zaplatenie kurzov od profesionálov. A to by na konci prispelo k zvýšenej kvalite výučby.
Najdôležitejšie na celom koncepte je, že žiaci by sa naučili, že keď sa chce, tak sa dá. Okúsili by podnikanie na vlastnej koži a naučili by sa riešiť problémy s tým súvisiace. Do života pre nich veľké plus a niektorí z nich by možno následne vytvorili niečo svoje v regióne. Spolurozhodovaním o fungovaní (na štýl školy Summerhill) by získali zručnosti budúcich lídrov: komunikácia, hľadanie riešení, identifikácia úzkych miest, spolupráca v tíme, samovzdelávanie (marketing, soc.siete, účtovníctvo, vybavenie povolení od hygieny, atď.)
Konceptov pre podnikanie na školách môže byť viacero, za každým sa skrýva myšlienka učenia detí praxou. Najmä pre stredné školy, ktoré zápasia o financie v rámci VÚC, by to mohla byť vzpruha akú potrebujú.
Source: Photo by Perry Grone on Unsplash
Nové povinné čítanie
Na školách je zabehnuté povinné čítanie zamerané na literárne diela, ktoré aj rokmi nestrácajú na kvalite. Pri správnom moderovaní diskusie nemusia byť len o literatúre a deji, ale tiež o charakteroch hlavných hrdinov. Literatúra faktu a knihy založené na výskumoch vedcov z rôznych odborov svoje miesto zatiaľ na školách nemajú. Verím, že by stálo za to propagovať a diskutovať o knihách (prípadne e-knihách), ktoré prinášajú dôležité poučenia v oblastiach ako kritické myslenie (tak veľmi potrebné v dnešnej dobe, keď každý môže zdieľať všetko) alebo budovanie správnych návykov a sebadisciplíny (čo je základom úspechu každej športovej hviezdy či úspešných vedcov a podnikateľov). Rozprava o tom, ktoré knihy by v novom povinnom čítaní mali byť bude určite veľmi živá a zaujímavá. Pripájam niekoľko kníh, ktoré sú písané spôsobom,
aký by mohol osloviť snáď aj dnešných stredoškolákov.
FAKTOLUVA od Hansa Roslinga
Pútavo písaná kniha plná faktov, tak potrebná na uvedomenie si, že sa máme dobre a netreba podliehať strašeniu z médií. Pravidlá ako sa pozerať na fakty podporujú kritické myslenie a sú aplikovateľné v živote.
KONEC PROKRASTINACE od Petra Ludwiga
Kniha postavená na výskumoch a pritom písaná zrozumiteľným štýlom. Učí ako si vybudovať dobré návyky (využiteľné napr. v športovaní, učení, v škole, práci), ktoré dokážu významným spôsobom zlepšiť život.
SHOEDOG od Phila Knighta
Príbeh o vybudovaní spoločnosti Nike je „skrytou“ motivačná knihou. Avšak prvky ako „skúšať nové veci“, „vytrvalosť“, „odhodlanie“, „neustále zlepšovanie“ sú v nej spomínané medzi riadkami, preto by mohla byť pre žiakov SŠ prijateľná bez toho, aby ich odradila poučkami, citátmi či biznis príbehmi.
NASTAVENÍ MYSLI od Carol S. Dweck
Povinné čítanie najmä pre samotných učiteľov, ktorí majú na rozvoj svojich žiakov významný vplyv. Podnecovanie zmeny myslenia na rastové, otvorené učeniu sa nových vecí pomôže každému žiakovi, nech sa už v živote bude venovať akejkoľvek oblasti. Následným efektom bude, že bude príkladom pre svoje okolie a neskôr aj pre svoje deti. Henry Ford povedal, že či už si myslíš, že to dokážeš alebo nie, v oboch prípadoch máš pravdu. Kniha učí veriť si. Inovačný potenciál Slovenska neodomkneme s myslením fixným.
Knihy sú len jedna možnosť. Ďalšou je napríklad v rámci Náuky o spoločnosti diskutovať trendy (Singularity University, zmena klímy, vývoj služieb a produktov (taxi > uber, papier > PC > smartfón) nové organizačné štruktúry Haier, Buurtzorg, Semco a pod.). V sieti okolo Inovato či Red Button viete definovať užitočné zdroje a trendy, o ktorých treba začať verejne hovoriť a poznať ich už zo školy. Najskôr ich však musia poznať učitelia a ideálne by bolo, keby aj systém vzdelávania tieto trendy reflektoval a poskytoval aj učiteľom podporu v ich vzdelávaní.
Diskusie o témach čo stojí za úspechmi športovcov (napr. pozeraním dokumentov) tiež môžu zdvihnúť povedomie o dôležitosti vytrvalosti, odhodlania a neustálej chuti sa zlepšovať. Aj úspech individuálneho športovca je výsledkom tímu, kde sa radí s odborníkmi na stravu, regeneráciu, cvičenie, zvládanie stresu, atď. Tento komplexný pohľad a spolupráca s ostatnými bude do budúcnosti nutná, nakoľko sa obory začínajú spájať či prelínať.
Veľmi dobrá je iniciatíva Brain & Breakfast (SK / CZ), kde kvalitný obsah prúdi do firiem, ale aj škôl a možno väčšou osvetou by sa pridali aj ďalšie slovenské školy, študentské spolky či univerzity.
Source: Photo by Robert Anasch on Unsplash
Písanie na počítači všetkými desiatimi prstami
Ovládanie prstokladu je jedna z najprehliadanejších a najužitočnejších zručností našej doby. Prečo? Lebo tí, čo ju majú, šetria obrovské množstvo času a teda sú efektívnejší v škole (písanie prác, programovanie), v živote (maily, práca na PC celkovo – od akéhokoľvek vypisovania formulárov pre úrady po písanie si s kamarátmi) a najmä v práci (maily, spracovanie podkladov, tvorba obsahu, programovanie, vypisovanie faktúr,…). Práce s počítačom neubudne, práve naopak a aj dnešní 50tnici/60tnici v závodoch už prechádzajú na bezpapierovú výrobu a prácu s PC.
Bolo by skvelé, ak by viacerí študenti po strednej už tento „hack“ ovládali (nielen obchodné akadémie – Ktoré ďalšie školy by to mohli zaviesť povinne alebo aspoň dobrovoľne?). V živote by sa potom mohli venovať viac veciam, ktoré prinášajú vyššiu pridanú hodnotu – čas s rodinou, šport, mind wandering, relax. A taktiež to platí v práci, lebo ak nestrácam čas pomalým písaním mailov, tak získavam priestor na plánovanie, vzdelávanie, riešenie problémov, prepájanie sa s ľuďmi, budovanie vzťahov či experimentovanie.
Zamyslenie: Ak by sme všetky deti naučili prstoklad, tak by získali konkurenčnú výhodu oproti krajinám, kde to deti neučia. Nech už by v živote robili čokoľvek, tak táto zručnosť im len pomôže.
Source: Photo by Glenn Carstens-Peters on Unsplash
Taktiež existujú triky na urýchlenie si práce s PC či MS Office, ktoré šetria čas (napr. ikony rýchleho prístupu, rýchle kroky v Outlooku na eliminovanie opakujúcich sa činností, základné skratky CTRL-SHIFT-šípky pre rýchly pohyb v Excel-tabuľke a pod.). Na hodinách informatiky by to malo byť automaticky. Plus, ak by sa žiaci už na strednej škole dozvedeli o možnostiach digitálnych nástrojov, ktoré učí firmy Michal Poppe,
tak by mali informáciu, že administratíva okolo podnikania nemusí byť až taký strašiak.
Princíp GIGO – „Garbage in, garbage out“
Obsah ku ktorému sa žiaci stredných škôl a študenti na vysokých školách dostávajú môžeme nechať tak, alebo sa môžeme pokúsiť robiť osvetu dobrým zdrojom, konferenciám, prípadne ho školám pravidelne pripravovať (ako napr. Brain & Breakfast). To, o čom žiaci nevedia, ich inšpirovať nemôže.
Spomínané projekty sú jednou z možností. Ďalšou sú fyzické návštevy na školách, kde napríklad remeselník ukáže žiakom, že aj remeslom sa dá pekne uživiť alebo sa úspešný programátor podelí o svoje triky, skúsenosti a zodpovie zvedavé otázky. Legislatívne by bolo skvelé upraviť aj možnosti letných brigád priamo vo firmách, aby si žiaci svoj odbor mohli zažiť a získavať prvú prax či kontakty počas letných prázdnin.
Korona nám všetkým ukázala, že prostredníctvom online nástrojov je možné prepojiť sa naprieč celým svetom. Hotelová škola by napríklad určite vedela zorganizovať besedu žiakov cez Zoom s celosvetovo uznávaným barmanom Erikom Lorinczom alebo so šéfkuchárom Petrom Duranským, ktorý robí v michelinovskej reštaurácii vo Viedni. Verím tomu, že esá z biznisu, gastroscény, IT či športu by prosbe od študentov nepovedali „NIE“ a hodinu na diskusiu „online“ by si našli. Jedna takáto hodina (napríklad štvrťročne) by mohla znamenať obrovský náboj inšpirácie pre žiakov, a najmä praktických rád využiteľných v odbore, ktorý študujú.
Ak by školy využívali online-výučbu aj po odznení koronavírusu, tak by žiaci poznali aké to je pracovať na diaľku (túto možnosť budú čoraz viac využívať aj slovenské firmy) a taktiež by poznali nástroje ako sa prepojiť online s kýmkoľvek na svete. Boli by teda lepšie pripravení pre trh práce.
Čo môžeme urobiť, aby na Slovensku zachytili a využili prichádzajúce trendy?
Reálne výsledky, inovačná sila, prepojenia naprieč odvetviami a kontakty doma i vo svete poskytujú priestor na to, aby sa odborníci spojili a definovali smer, kam by sa Slovensko malo uberať. Verím, že je možné zostaviť tím ľudí, ktorí prinesú aj konkrétne návrhy opatrení na základe ich skúseností a praxe. Následne spoločne, verejnou výzvou by sme mohli naštartovať širokú odbornú debatu s kompetentnými s cieľom pretaviť myšlienky a návrhy odborníkov do systémových zmien.
O čo lepšie by sa fungovalo inovátorom, keby v štáte fungoval perfektne systém vzdelávania a podporné schémy pre inovácie ako majú v Nemecku, Fínsku a iných krajinách?
A/ Prvou možnosťou je to, o čo sa pokúšajú odborníci v Česku, definovať hlavné body (sucho, odpad, energie a doprava), ktoré je potrebné riešiť ako prvé. A prostredníctvom manifestu naštartovať verejnú debatu ako výzvu vláde, aby tieto témy zahrnula do svojho programu. (https://www.klepsimu.cz/)
V Česku v rámci iniciatívy COVID19 ponúkli odborníci svoj čas a kapacity a pomohli štátu v kríze. To bolo pro bono gesto, na ktorom môžu stavať budúcu spoluprácu a komunikáciu so štátnymi úradmi.
https://www.youtube.com/watch?v=WKObL_zA-_Q (čas 2:18:00)
B/ Ďalšou možnosťou je definovať témy, ale pripojiť k nim aj príklady dobrej praxe (Nemecko, Fínsko, Írsko,…), spracovanie vysvetlenia k trendom (ktoré ovplyvnia budúcnosť Slovenska) a pripraviť aj návrhy možných zmien (základná kostra + kontakty na odborníkov v téme a z praxe), ktoré by mohli kompetentní zapracovať do vládneho programu. Prostredníctvom marketingu by mohol vzniknúť verejný „tlak“ na to, aby na výzvu vláda reagovala (keďže by návrhy dostali pro bono, bolo by ťažké len tak ich zmiesť zo stola).
Pripájam článok a prednášku o tom, že lobovanie nemusí slúžiť iba korporáciám, ale jeho mechanizmy vieme využiť aj na vytvorenie hybnej sily pre zmeny v spoločnosti.
C/ Je možné zvoliť aj iný, áno – náročnejší prístup a zorganizovať kongres na definovanie rámcových tém, ktoré je potrebné na Slovensku riešiť, aby sme vybudovali vzdelanostnú ekonomiku a zabezpečili tak konkurencie schopnosť a budúcnosť Slovenska.
Základnou myšlienkou je zvolať odborníkov, inovátorov, vedcov. Definovať program a cieľ kongresu a prizvať naň členov vlády, VÚC, univerzít, aby boli účastníkmi panelových diskusií a videli na vlastné oči spoločenský dopyt od ľudí, ktorí tvoria hodnoty, majú výsledky a dlhé roky už pomáhajú Slovensku svojimi aktivitami.
Účastníci:
– vedci, odborníci na trendy, ktorí by vytypovali a predstavili tie najdôležitejšie z pohľadu Slovenska
– Inovátori (INOVATO) a úspešné Slovenské firmy (MTS, IT firmy, OMS, Matador – pozitívny príklad privatizácie a ďalšie), ktorí by do diskusie prispeli svojimi postrehmi, čo konkrétne by pomohlo školstvu, aby sme zvýšili konkurencie schopnosť našich škôl, univerzít, ekonomiky a mali absolventov, ktorí budú pripravení na pozície budúcnosti s potrebnými HARD, ale aj SOFT skills
– premiér, ministri školstva, hospodárstva, financíí, investícií, zástupcovia podnikateľských zväzov, vedci
– „pionieri“ nových postupov: absolventi zahraničných univerzít, ktorí sa vrátili a sú úspešní na Slovensku a majú firmy fungujúce globálne (napr. zo zoznamu forbes 30pod30), + Dávid Králik, Lýdia Machová, Dobrý pastier + kapacity zo Slovenska zo skúsenosťami zo zahraničia (p.Šucha a ďalší)
– možno zvučné mená ako napr. Zdeno Chára (vzor vytrvalosti a tvrdej práce / podporuje Start-up zo Slovenska + pozná reálie zo športu, USA, práce v komunite okolo Boston Bruins + taktiež je silným menom z pohľadu PR, aby kongres zaujal širokú verejnosť)
Miesto:
Agrokomplex Nitra — vedel by pán Hattas takúto myšlienku podporiť vybavením Agrokomplexu zadarmo/za symbolický alebo znížený poplatok nakoľko ide o verejné blaho nás všetkých ?
Forma:
Panelová diskusia (1-2 dni) + prebiehajúce workshopy a aspoň časť obsahu (pomocou online-streaming či záznamov) distribuovaná do škôl/VÚC, aby o trendoch a dôležitosti transformácie školstva mali kompetentní vedomosť a najmä, ak by sa výsledky konferencie dostali do praxe, tak nebudú prekvapení a zmenu príjmu ľahšie.
Výstupy:
Webstránka v štýle Brain & Breakfast CZ, kde sú videá aj prezentácie (slideshare). Kampaň na sociálnych sieťach FB, IG, LinkedIN. S marketingom by možno po oslovení pomohol Michal Pastier zo Zaraguzy, keďže sa jedná o budúcnosť Slovenska (prednášal aj na B&B).
Áno, kongres so všetkým potrebným a silným marketingom by bol obrovský projekt, ale verím, že realizovateľný (po odznení korony).
Možností ako naštartovať verejnú debatu je veľa. Ako sa to podarilo v zahraničí Estóncom či Fínom?
Verím v silu Vašich projektov, doterajších výsledkov a kontaktov v rámci sietí Inovato, Red Button a tomu, že by sa Vám podarilo presvedčiť kvalitnú zostavu účastníkov, ktorí by prišli v rámci budovania lepšieho Slovenska pro bono. Prípadne by ešte aj crowdfundingom zasponzorovali marketing, catering, výstup na sociálnych sieťach, aby to malo čo najväčší dopad = rozprúdenie ODBORNEJ DISKUSIE a verejný tlak na správne nasmerovanie zmeny, ktorú by vláda mala zakomponovať do plánov modernizácie Slovenska.
Ak by signatárov bolo veľa (verím, že ľudí, ktorí si uvedomujú nutnosť zmeny je čoraz viac), tak by verejná výzva mohla dostať pozornosť –> efekt snehovej gule, pár článkov v médiách –> pretavenie do oficiálnej stratégie –> realizácia prostredníctvom možno pilotov na vybraných školách a rollout v praxi na všetky školy.
Pri koronakríze vláda načúvala odborníkom – snáď v tom bude pokračovať aj pri ďalších dôležitých témach pre budúcnosť Slovenska. Šanca existuje vždy, ak to skúsime. A aj pomocou iniciatív ako je Regstart je možné rozprúdiť odbornú verejnú diskusiu, kde budú zastúpení ľudia ako Vy, ktorí už roky inovujete, prinášate riešenia, vytvárate pracovné miesta, máte záujem Slovensko posunúť a vidíte z praxe to, čo je potrebné urobiť, vylepšiť. Prajeme Vám všetko dobré, veľa síl a vytrvalosti.